Amsterdam, život na dvoch kolesách

Napriek tomu, že hlavné mesto Holandska je dnes (ne)slávne známe predovšetkým legálnou prostitúciou a marihuanovými koláčikmi, svojim návštevníkom ponúka oveľa viac než len psychotropné posedenie v početných coffee shopoch alebo prechádzku po Red Light District, štvrti preslávenej sklenými výkladmi s netradičným „tovarom“. Amsterdam totiž na turistov útočí dokonalým arzenálom podnetov, ktoré apelujú na väčšinu ľudských zmyslov. Vôňa nesúca sa z tradičných škoricových stroopwavels, malých okrúhlych waflí s karamelom uprostred, evokuje pomaly sa blížiace Vianoce a atakuje čuchové bunky ľudí prechádzajúcich sa po jednom z originálnych trhov, ktorých je v meste pomerne veľa. Milovníkov slaných pokrmov určite zaujme aj lákavá ochutnávka a široká ponuka niekoľkých druhov pravej holandskej goudy či iných tradičných syrov.

Ak sa mesto rozhodnete spoznávať peši, je nutné (či dokonca nevyhnutné) dávať veľký pozor na to, z ktorej strany sa ozývajú práve cinkajúce zvončeky uháňajúcich bicyklov a či jeden z týchto pochrómovaných vynálezov nezvoní práve na vás. V tom prípade je potrebné pohotovo zareagovať a uvedomiť si, že v Amsterdame sú hnedé cestné pruhy pre cyklistov rovnako posvätné ako rýchlostné automobilové cesty vo zvyšku Európy. Ak by na vlajke Amsterdamu neboli vyobrazené tri biele rovnoramenné kríže, pokojne by sa na nej mohol nachádzať bicykel. Podľa prieskumu z roku 2001 sa ich totiž po meste premáva až jeden milión. Nie je teda prekvapujúce, že 44% obyvateľov „cyklolandie“ využíva na dopravu primárne tento dvojkolesový prostriedok, čo z Amsterdamu robí hlavné mesto s najlepšími podmienkami pre cyklistov vôbec. O to prekvapujúcejší je fakt, že sa v hodnotení Fietsstad 2014 (Mesto bicyklov 2014) neumiestnil na vedúcich priečkach holandských miest, čo nasvedčuje tomu, že cyklistický fenomén je charakteristický nie len pre hlavné mesto, ale pre celý štát.

Po rýchlej jazde na dvoch kolesách môžete trochu spomaliť a oddýchnuť si trebárs na jednej z lodí, ktoré vás prevezú po svetoznámych úzkych kanáloch. Tými je centrum mesta nahusto popretkávané a spolu so stovkami malých mostov vytvára snáď najcharakteristickejší rys holandského hlavného mesta. Za pomoci odborného i keď relatívne stručného výkladu v niekoľkých jazykoch sa navyše o meste dozviete rôzne zaujímavosti. Napríklad fakt, že za jeho vznikom stoja rybári, ktorí sa v 12. storočí usadili na brehoch rieky Amstel. Táto rieka dnes vteká až do samotného centra mesta, kde sa rozlieva do malých, umelo vytvorených kanálov, ktoré jej vody odvádzajú do Severného mora.

Prednosti Amsterdamu ocenia aj obdivovatelia architektúry. Tradičné domy lemujúce nábrežia všetkých kanálov v centre mesta pôsobia osobito a hoci sa na prvý pohľad disproporcia medzi výškou a šírkou týchto stavieb zdá trochu prekvapujúca, postupom času si na ňu privyknú aj stredoeurópske oči. Úzke dvere, hnedé fasády, drevené doplnky a strechy s dizajnom perníkovej chalúpky začali v meste vyrastať už v 17. storočí, kedy si tieto úzke no stále veľkolepé stavby mohli dovoliť predovšetkým bohatí obchodníci. Typickú tvár mesta navyše dopĺňajú permanentne obývané hausbóty, domy na vode, ktoré sa v meste začali objavovať po tom, čo sa značne obmedzil dostupný priestor na výstavu nových „pevninských“ domov.

V prípade, že sa v meste nachádzate v čase, kedy sa nestabilné oceánske podnebie rozhodlo vybúriť práve nad touto časťou západnej Európy, môžete sa uchýliť do jedného z množstva múzeí, ktorými Amsterdam úspešne konkuruje všetkým európskym kultúrnym veľkomestám. Medzi najznámejšie nepochybne patrí Rijksmuseum, najväčšie a údajne najatraktívnejšie múzeum v krajine, ďalej múzeum tamojšieho rodáka Vincenta van Gogha, v ktorom nájdete maliarove najhodnotnejšie obrazy, alebo Múzeum Anny Frankovej, ktorej slávny denník bol napísaný práve v miestnostiach, kadiaľ sa dnes denne prechádzajú tisíce návštevníkov. Nezabudnite si však vstupenky rezervovať vopred. V opačnom prípade sa nevyhnete stometrovým radom kultúry chtivých turistov.

Ak sa chcete o Amsterdame dozvedieť viac, prečítajte si napríklad blog bývalej študentky FFUK, ktorá sa v štúdiu rozhodla pokračovať práve na Amsterdamskej univerzite. Čím sa štúdium v Holandsku líši od štúdia v Českej republike a ako si človek zvyknutý na električky a metro nájde cestu k dvojkolesovým čiernym tátošom sa dozviete tu: http://janagabris.blogspot.nl/.